Declaraciones a la prensa del ministro de Relaciones Exteriores de Cuba, Bruno Rodríguez Parrilla
15 de enero de 2025
Yaira Jiménez Roig, directora general de Prensa, Comunicación e Imagen: Gracias por estar acá a los colegas de la prensa nacional, a los colegas de la prensa extranjera. Se está transmitiendo esta comparecencia en vivo por Cubavisión, Cubavisión Internacional, la Radio Cubana, el Canal Caribe, y también por el canal de YouTube de CubaMINREX. Me informan mis colegas que están presentes, Ministro, 32 periodistas de 21 medios de 12 países y, por supuesto, los colegas de la prensa nacional. Tiene usted la palabra.
Ministro: Muchas gracias por su asistencia.
Quiero compartir con nuestro pueblo y con la comunidad internacional, con los ciudadanos estadounidenses, información con relación a los acontecimientos del día de ayer. He recibido también numerosas preguntas a través de las redes, de las cuentas en las redes digitales y, en general, estoy al tanto de la conversación que se ha producido y del debate con relación a estos temas.
La primera pregunta que he recibido reiteradamente es ¿Por qué? Por qué el Gobierno de los Estados Unidos de América ha tomado estas tres decisiones, que comentaré más adelante. Mi opinión es que las ha tomado porque su plan ha fracasado. Porque la visión de provocar el colapso de la economía cubana, la explosión social, la ejecución del memorándum del señor Lester Mallory de derrocar la Revolución cubana mediante medidas que provoquen hambre, desesperación y el derrocamiento del gobierno sigue sin poder alcanzar sus objetivos. Es cierto que las medidas del conjunto del bloqueo, y en particular del recrudecimiento de estas desde 2017, y especialmente de las medidas adicionales tomadas por el anterior Gobierno republicano desde la mitad de 2019, han creado circunstancias muy difíciles a nuestra economía, generan un daño humanitario considerable, provocan dificultades, ansiedad, sufrimiento a las familias cubanas.
Sin embargo, no ha ocurrido ni el colapso de la economía ni el derrocamiento del Gobierno. Mi opinión es que el Gobierno de los Estados Unidos de América ha tomado estas decisiones a partir del reconocimiento de que la política que aplicó hacia Cuba es una política obsoleta, fallida, que no tributa a los objetivos ni a los intereses nacionales de los Estados Unidos, ni tiene el apoyo de los ciudadanos estadounidenses ni de los cubanos residentes en ese país. Es el reconocimiento de que le provoca un gravísimo aislamiento internacional, descrédito a su política exterior y que daña instrumentos que supuestamente el gobierno de los Estados Unidos necesita para hacer cumplir determinados objetivos de su agenda internacional.
Y precisamente ocurre a partir de la resistencia y de los avances que pese a las enormes dificultades que enfrentamos y que son perceptibles en nuestras calles, en nuestros centros de trabajo, en nuestras casas; se mantiene, persiste el apoyo del pueblo cubano a la Revolución, al orden constitucional que de manera soberana y en ejercicio de libre determinación se dio a sí mismo. Estas medidas ocurren gracias a la creatividad de nuestro pueblo, gracias al heroísmo cotidiano, gracias a su nobleza que concita a escala internacional y dentro de amplios sectores de los Estados Unidos, admiración, respeto, apoyo y solidaridad. Otra pregunta persistente es ¿por qué ahora? Es una pregunta que sería bueno hacérsela al gobierno de los Estados Unidos en los días todavía que estará ejerciendo esa función. Habría que preguntarle.
El gobierno de Cuba de manera histórica y persistente ha propuesto al Gobierno de los Estados Unidos de América sostener un diálogo respetuoso, responsable, sobre bases de igualdad soberana, beneficio recíproco, respeto mutuo, sin injerencia en los asuntos internos de nuestros países. Lo ha hecho de manera pública, reiteradamente por el Presidente Fidel Castro, por el Presidente Raúl Castro, por el Presidente Miguel Díaz-Canel y lo ha hecho también de manera reiterada y respetuosa de manera privada.
Habría que preguntar al Gobierno de los Estados Unidos por qué ha esperado hasta este momento para hacer lo que pudo haber hecho y lo que muchos de sus votantes, incluidos ciudadanos de origen cubano, esperaron desde su elección. Porque en su plataforma electoral se comprometía a adoptar cambios significativos en la política de los Estados Unidos hacia Cuba que, como se sabe, el gobierno republicano anterior y próximo había aplicado provocando un serio retroceso respecto a los progresos que se habían alcanzado en los años 2014-2016.
Debo reiterar que el Gobierno de Cuba ha tenido siempre y tiene hoy, y tendrá mañana y tendrá la semana que viene y en el futuro, toda la voluntad de trabajar a favor de relaciones civilizadas en beneficio de nuestros pueblos, a pesar de las muy profundas diferencias que tenemos con los gobiernos estadounidenses. Que nuestra disposición a sostener un diálogo en esas circunstancias, que son las que demanda el derecho internacional, se mantienen intactas y que reiteraremos al próximo gobierno dicha voluntad.
En tercer lugar, he escuchado mucho la pregunta sobre si estas medidas son reversibles. Claro, son reversibles, lo dice la declaración del Ministerio de Relaciones Exteriores publicada ayer. Son medidas ejecutivas que podrían revertirse de manera ejecutiva. Sin embargo, he leído algunas opiniones hoy, curiosamente, de algunos de los que redactaron las medidas anteriores, de algunos de los que participaron, protagonizaron, provocaron el retroceso en la relación bilateral, señalando que les tomará tiempo y trabajo revertirlas. Habría que preguntarle al próximo gobierno de los Estados Unidos también.
Sin embargo, será muy importante, a mi juicio, considerar que pase lo que pase con relación a estas medidas en el futuro, son un hecho importante, un acontecimiento que ha recorrido el mundo y que ha recibido muy amplio apoyo internacional en las pocas horas. Estamos alrededor de 24 horas de los anuncios principales que hicieron ambos gobiernos. Ha concitado reconocimiento y solidaridad internacional, debate interno en los Estados Unidos dentro de la terrible polarización política que existe en ese país, pero un apoyo significativo de ciudadanos, organizaciones, instituciones estadounidenses. Y en Cuba ha sido acogido con beneplácito por nuestro pueblo, con esperanza de que esto podría abrir un camino hacia una mejoría en las relaciones bilaterales, con plena conciencia de que habrá que juzgar en el futuro por sus resultados prácticos y sabiendo perfectamente que no hay que hacerse ilusiones o expectativas excesivas.
Analicemos el valor de las medidas. Traje conmigo los textos.
Yo sugeriría que las personas que tengan interés en este asunto lean no solo las declaraciones del Minrex y el comunicado de la Casa Blanca, sino que lean los documentos legales firmados por el Gobierno, firmados de su puño y letra por el Presidente de los Estados Unidos de América.
Uno es este, el certificado de rescisión de la designación de Cuba como un Estado patrocinador del terrorismo. Esta lista unilateral y arbitraria, la verdad es que carecía ya de cualquier credibilidad o prestigio a escala internacional, pero sus efectos prácticos, sobre todo en el sector financiero, son extraordinarios y provoca por sí misma daños económicos considerables y daños humanitarios extremos.
La política exterior es siempre una política de Estado. Se supone que hay responsabilidad de los Estados que no debería someterse a los vaivenes de los gobiernos, ni mucho menos a los caprichos de la política doméstica o de las competencias o argucia electoral. Si el presidente de los Estados Unidos de América a través de un proceso interagencial en que participa todo el gobierno de los Estados Unidos, su comunidad de inteligencia, decenas de instituciones, afirma que Cuba no es un estado patrocinador del terrorismo, eso tiene importancia. Si afirma que el gobierno de Estados Unidos no tiene la menor evidencia de que Cuba haya sido involucrada o acusada de relacionarse con actos terroristas en el último periodo. Si reconoce que el gobierno de Cuba mantiene una posición de enfrentamiento al terrorismo en cualquiera de sus formas, manifestaciones, motivaciones que la comunidad internacional reconoce y que Cuba reitera periódicamente ante ella.
Esto a mí me parece que tiene valor. Tiene un antecedente curioso que es de mayo del 2024, que fue la declaración en audiencia de la Cámara de Representantes del señor secretario de Estado Blinken, cuando se retiró a Cuba de aquella otra lista menos importante, menos conocida, de países que no cooperan plenamente con los supuestos esfuerzos antiterroristas del gobierno de los Estados Unidos. Y hubo una congresista que histérica e irrespetuosamente lo persiguió durante esa audiencia en la que el secretario Blinken dijo las circunstancias han cambiado y refutó cada uno de los pretextos que el gobierno anterior había utilizado para volver a incluir a Cuba en dicha lista.
Todos los pretextos, el de vínculos de Cuba con el terrorismo, otro de distinta naturaleza, o la presencia de supuestos terroristas en Cuba.
Bueno, podría ocurrir que esto se vuelva a revertir. Va a ser difícil explicarlo si ocurriera.
De manera arbitraria, inmotivada, se incluyó a Cuba en esta lista. Después, en el 2015, con una certificación muy parecida a esta, el presidente de los Estados Unidos revirtió aquello y volvió a asegurar seria y definitivamente lo que ahora está afirmando otra vez el presidente Biden.
Bueno, si viniera otro presidente, el próximo o el siguiente, y volviera a incluir a Cuba en la lista, habría que preguntarse cuáles son las razones.
¿Qué dirían las agencias del gobierno estadounidense, las agencias de aplicación de la ley? ¿Dónde quedaría la credibilidad del gobierno estadounidense?
Esto parecería un desorden. En Cuba le dirían un relajo.
Es decir, un presidente hace imputaciones de un tipo, otro las desmiente y las cambia, viene otro y las vuelve a hacer y que después venga otro y vuelva a repetir las anteriores.
A mí me parece que una de las consecuencias de esta decisión del presidente Biden, que consideramos una decisión seria, importante, en la dirección correcta, pero muy limitada y muy tardía, es que ha quedado demolida la lista de países patrocinadores del terrorismo. No existe más. Nadie más podrá creer en ella, porque es una confirmación absoluta, tangible, de que esta lista no tiene fines de enfrentamiento al flagelo del terrorismo, sino que es un mero instrumento, un vulgar instrumento de coerción política contra Estados soberanos.
Ha sido el reconocimiento de la verdad.
Nunca debió entrar Cuba en esa lista, mucho menos por su condición de víctima del terrorismo de Estado desde los Estados Unidos o por su condición de víctima hasta hoy de actos terroristas organizados, financiados, tolerados desde el territorio estadounidense. No olvidemos algunos de los recientes, la instigación que se ve en redes, la he visto esta mañana y la vi ayer, a actos violentos, y los instigadores lo hacen desde el territorio estadounidense.
La persona, el terrorista que disparó ráfagas contra la Embajada cubana en Washington fue liberado. Hay numerosos ejemplos, y no olvidamos los 3.478 muertos y las 2.099 personas con discapacidades resultado del terrorismo de Estado de los Estados Unidos.
Cualquier situación que ocurra con esta lista en el futuro solo podrá confirmar nuestras afirmaciones.
En segundo lugar, será muy difícil mantener las medidas coercitivas que se derivan de esta lista. Limita el acceso a las instituciones y servicios financieros en cualquier país.
¿Cómo el Gobierno de los Estados Unidos va a poder sancionar en el futuro a un banco o a un país por tener relaciones financieras con Cuba después de esta decisión del presidente Biden?
¿Cómo se van a obstaculizar los depósitos, pagos, transacciones, créditos, todo movimiento de activos con cualquier moneda fuera de Estados Unidos después de esta certificación?
¿Cómo será posible intimidar o impedir a compañías extranjeras que comercien con Cuba?
Las compañías extranjeras que han suspendido sus relaciones con Cuba, las instituciones bancarias que lo han hecho intimidadas bajo la coerción de esta lista, no aceptarían de ninguna manera que estas políticas se restablezcan.
Es muy importante el efecto de esta lista en las importaciones de insumos, productos de primera necesidad para nuestro pueblo, para el funcionamiento de nuestra economía.
¿Quién podrá explicarle a una familia cubana si esto se revirtiera de alguna manera en el futuro, que hay justificación para tomar las medidas que se derivan de esa arbitrariedad y que dañan directamente a las personas? Porque el bloqueo en su conjunto y esta lista en particular está orientada a generar daño a la familia cubana.
También una derivación de esta lista es la amenaza, la coerción, la prohibición a los ciudadanos europeos y de otros países a utilizar el sistema de autorización electrónica de visas estadounidenses. Si ocurriera algo con esta lista en el futuro, que no sea olvidarse de ella, ¿alguien podrá exigirle a algún gobierno europeo que no proteja a sus ciudadanos frente a tamaña arbitrariedad? ¿Alguien podrá explicarle a un europeo que no puede viajar a Cuba porque Cuba vuelva a entrar en una lista que el Presidente de los Estados Unidos ha declarado que es inmotivado?
Entonces, a mí me parece que estos hechos son muy importantes y son perdurables, y son definitivos.
El alcance político, ético, legal incluso de esta determinación del presidente Biden no quedará superada por ninguna acción por arbitraria, extrema, deshonesta o fraudulenta que sea, de un próximo gobierno estadounidense.
Segunda medida, la exención de la aplicación del Título III de la Helms-Burton. Es decir, una ley destinada a intimidar a terceros, no solo a pautar la destrucción del orden constitucional en Cuba, etcétera, sino a intimidar a terceros por una feroz aplicación extraterritorial.
La ley contiene una arbitrariedad y una violación del derecho internacional brutal que es pretender juzgar en cortes estadounidenses a personas, entidades, compañías de terceros países o cubanas por sus vínculos económicos con Cuba, fuera de la jurisdicción estadounidense o sin ninguna relación con los Estados Unidos de América. Todos los presidentes estadounidenses firmaron el llamado waiver o la dispensa de esta lista. Incluso el presidente electo de los Estados Unidos lo hizo en la primera parte de su mandato.
Entonces esto tiene un efecto verdaderamente importante en las cortes estadounidenses. Es decir, las cortes estadounidenses, la Corte Suprema de los Estados Unidos que tiene sentencias que consideran las nacionalizaciones ajustadas a derechos, recuerden el caso Sabatino, por ejemplo. Las cortes estadounidenses permitirán que su credibilidad se vea dañada porque ahora alguien permita que cometan actos inconstitucionales y actos ilegales desde el punto de vista del derecho internacional y del conjunto de la legislación estadounidense, porque se niegue a hacer lo único decente y elemental que es seguir firmando esta exención para no incurrir en esta gravísima violación legal.
Entonces este efecto es importante, es perdurable, es tangible, es otra vez el reconocimiento de que lo que se vino haciendo era ilegal y arbitrario.
Esto, sin embargo, tiene un gran efecto pernicioso, no solo en el derecho internacional, sino en el flujo de inversión capital hacia Cuba, acceso a tecnologías, acceso a mercados.
Pero la amenaza es contra soberanías extranjeras, contra compañías extranjeras, contra gobiernos extranjeros. Entonces, ¿qué corporación poderosa, qué gobierno extranjero permitirá que se afecten sus intereses nacionales, sus intereses económicos, los de sus compañías, sus personas de negocio o sus ciudadanos al amparo de decisiones caprichosas que vayan o vengan? Muchos gobiernos extranjeros tienen legislaciones antídoto para impedir que estas arbitrariedades se cometan.
Bueno, sería inconcebible que esos gobiernos, ante la repetición de la arbitrariedad, no usaran esas legislaciones. La tercera decisión del Presidente de los Estados Unidos de América, bueno, la segunda es más corta, la tengo aquí, es un párrafo, pero es un párrafo del mayor interés. Y la tercera es más larga. Estos son los destinatarios.
Es decir, es una directiva, le da órdenes a casi todo el gobierno de los Estados Unidos de América. Y este memorando, el memorando 5 de Seguridad Nacional del Presidente de los Estados Unidos, ha quedado abrogado. No existe. Ha quedado sin efecto, según este papel que tengo aquí, que tiene la firma del Presidente Biden. Y dentro de ese memorando ha quedado eliminada también una de las atrocidades del bloqueo a Cuba, que es la llamada Lista de Entidades Restringidas de 2017. Caprichosa, arbitraria, absurda. En algunos casos que lo mismo afecta entidades públicas que servicios del sector privado en nuestro país. Curiosamente, parece que es una lista que se inventaron algunos personales que podrían regresar al gobierno de los Estados Unidos la semana próxima. Hay versiones divertidas de cómo hicieron esto tomando café y usando internet.
Entonces, el objetivo de este conjunto de acciones, de estas acciones que deja sin efecto la decisión presidencial, las tres decisiones presidenciales en materia de coerción contra las instituciones comerciales y bancarias de Cuba, habría que esperar que de alguna manera se refleje en la conducta regulatoria y práctica.
Esto es también, y bastaría leer el comunicado de la Casa Blanca, que lo tengo aquí también. El comunicado de la Casa Blanca reconoce el efecto de estas medidas en el pueblo cubano, en los ciudadanos cubanos, en las familias cubanas. Reconoce que provoca daño humanitario y desmiente la afirmación de que estas son medidas dirigidas a proteger al pueblo cubano, a empoderarlo, a aliviar sus dificultades y que solo dañan al gobierno o a los funcionarios del gobierno.
Si se navega por las redes digitales, se aprecia que el pueblo cubano ha recibido estas noticias, estas decisiones del gobierno estadounidense, reconociendo que son positivas, aunque son limitadas y son tardías, y reconociendo también con sabiduría y realismo que podrían ser revertidas. Ahora, ¿por qué la gente, por qué nuestros trabajadores, nuestros estudiantes, artistas, deportistas, los jóvenes, todos los sectores de la sociedad cubana muestran en la conversación social un altísimo interés en estas medidas y comparten esperanza y participan en el debate a partir de las preguntas que he mencionado? Porque reconocen que estas medidas tienen una relación directa con las vidas de cada una de ellas o de ellos, porque reconocen su impacto y porque saben que, si estas medidas finalmente dejan de aplicarse, tendrán un efecto favorable en la vida de las personas, en las familias cubanas.
Yo he estado viendo en estos días las audiencias de nominación o designación de cargos en el próximo gobierno de los Estados Unidos. Les he dado un vistazo, porque la verdad es que son muy largas, habría que reconocer que son muy interesantes. Recuerdan los filmes para adultos, lo que en Cuba le dicen la película del sábado por la noche, sin lenguaje para adultos, sexo, violencia, drogas, alcohol, corrupción, que son muchos de los temas insólitamente presentes en esas audiencias. Bueno, ninguno de ellos ocupa todavía sus cargos. Si ocuparan sus cargos, bueno, habrá que lidiar con esa realidad. Pero, debo reiterar que nuestro pueblo, nuestro gobierno, persistirá en la denuncia del bloqueo.
El paso que corresponde es seguir levantando elementos del bloqueo. Lo único correcto que corresponde es levantar el bloqueo ya en su conjunto, es dejar a los cubanos vivir en paz. Igual que defenderemos con todo vigor y determinación nuestra independencia y nuestra soberanía frente a cualquier acto de injerencia. Igual que defenderemos la observancia de nuestra Constitución y la aplicación de nuestras leyes; igual que preservaremos la seguridad nacional, el orden interior y la seguridad ciudadana; estaremos dispuestos a sostener, y repito otra vez, tenemos disposición a retomar en cualquier minuto, un diálogo serio, responsable, basado en el derecho internacional, la igualdad soberana, el beneficio recíproco de ambos pueblos, el respeto mutuo sin injerencia en nuestros asuntos internos.
Muchas gracias por su tiempo y por su presencia.
(EmbaCubaEslovaquia-Cubaminrex)
Vyhlásenie pre médiá kubánskeho ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza Parrillu
15. januára 2025
Yaira Jiménez Roig, generálna riaditeľka pre tlač, komunikáciu a imidž: Ďakujem všetkým kolegom z národnej tlače a kolegom zo zahraničnej tlače, že ste prišli. Toto vystúpenie je vysielané naživo na staniciach Cubavisión, Cubavisión Internacional, Radio Cubana, Canal Caribe a tiež na kanáli CubaMINREX na YouTube. Kolegovia ma informovali, že sa na ňom zúčastňuje 32 novinárov z 21 médií z 12 krajín a, samozrejme, kolegovia z národnej tlače. Dávam slovo pánovi ministrovi.
Minister: Ďakujem pekne za Vašu účasť.
Chcel by som sa podeliť s našimi občanmi a medzinárodným spoločenstvom, s americkými občanmi, o informácie týkajúce sa včerajších udalostí. Dostal som tiež veľa otázok prostredníctvom sietí, prostredníctvom účtov digitálnych sietí a vo všeobecnosti som si vedomý rozhovoru, ktorý sa uskutočnil, a diskusie v súvislosti s týmito otázkami.
Prvá otázka, ktorú som opakovane dostával, bola: Prečo? Prečo vláda Spojených štátov amerických prijala tieto tri rozhodnutia, o ktorých sa zmienim neskôr. Môj názor je, že ich prijala preto, lebo jej zámer neuspel. Pretože vízia vyprovokovať kolaps kubánskeho hospodárstva, sociálnu explóziu, realizáciu memoranda pána Lestera Malloryho o zvrhnutí kubánskej revolúcie prostredníctvom opatrení, ktoré vyvolajú hlad, zúfalstvo a zvrhnutie vlády, stále nedosiahla svoje ciele. Je pravda, že opatrenia blokády ako celku, a najmä ich zintenzívnenie od roku 2017, a najmä dodatočné opatrenia, ktoré prijala predchádzajúca republikánska vláda od polovice roka 2019, vytvorili veľmi ťažké podmienky pre naše hospodárstvo, generujú značné humanitárne škody, spôsobujú ťažkosti, úzkosť, utrpenie kubánskych rodín.
Nedošlo však ani ku kolapsu hospodárstva, ani k zvrhnutiu vlády. Podľa môjho názoru vláda Spojených štátov amerických prijala tieto rozhodnutia na základe poznania, že politika, ktorú uplatňovala voči Kube, je zastaraná, neúspešná a neslúži cieľom ani národným záujmom Spojených štátov, ani nemá podporu občanov USA a Kubáncov žijúcich v tejto krajine. Je to uznanie, že spôsobuje veľmi vážnu medzinárodnú izoláciu, diskredituje jej zahraničnú politiku a poškodzuje nástroje, ktoré vláda USA údajne potrebuje na dosiahnutie určitých cieľov svojej medzinárodnej agendy.
A práve vďaka vzdoru a pokroku, ktorému čelíme a ktoré sú citeľné na našich uliciach, na našich pracoviskách, v našich domovoch, podpora kubánskeho ľudu pre revolúciu, pre ústavný poriadok, ktorý si suverénne a samostatne určili, pokračuje a pretrváva. Tieto opatrenia sa dejú vďaka tvorivosti nášho národa, vďaka jeho každodennému hrdinstvu, vďaka jeho šľachetnosti, ktorá vzbudzuje obdiv, rešpekt, podporu a solidaritu v medzinárodnom meradle a v širokých sektoroch Spojených štátov. Ďalšou neodbytnou otázkou je, prečo práve teraz? Je to otázka, ktorú by bolo dobré položiť vláde USA v dňoch, keď bude ešte vo funkcii. Treba sa ich na to opýtať.
Kubánska vláda historicky a vytrvalo navrhovala vláde Spojených štátov amerických viesť úctivý a zodpovedný dialóg na základe zvrchovanej rovnosti, vzájomného prospechu a vzájomného rešpektu bez zasahovania do vnútorných záležitostí našich krajín. Verejne to opakovane robil prezident Fidel Castro, prezident Raúl Castro, prezident Miguel Díaz-Canel a opakovane a zdvorilo sa to dialo aj súkromne.
Vláda USA by si mala položiť otázku, prečo až doteraz čakala na to, čo mohla urobiť a čo mnohí jej voliči vrátane občanov kubánskeho pôvodu očakávali od jej zvolenia. Vo svojej volebnej platforme sa totiž zaviazala prijať významné zmeny v politike USA voči Kube, ktoré, ako je dobre známe, predchádzajúca a nasledujúca republikánska administratíva uskutočnila, čím zapríčinila vážny krok späť, pokiaľ ide o pokrok, ktorý sa dosiahol v rokoch 2014 - 2016.
Musím zopakovať, že kubánska vláda vždy mala a stále má, bude mať zajtra, budúcti týždeň a aj v budúcnosti, všetku vôľu pracovať v prospech civilizovaných vzťahov v prospech našich národov, a to napriek veľmi hlbokým rozdielom, ktoré máme s vládami USA. Že naša ochota viesť dialóg za týchto okolností, ktoré vyžaduje medzinárodné právo, zostáva nedotknutá a že túto ochotu zdôrazníme aj budúcej vláde.
Po tretie, počul som veľa otázok o tom, či sú tieto opatrenia reverzibilné. Samozrejme, že sú reverzibilné, ako sa uvádza vo včera zverejnenom vyhlásení ministerstva zahraničných vecí. Sú to výkonné opatrenia, ktoré sa dajú zvrátiť výkonným spôsobom. Dnes som však čítal niekoľko názorov, zaujímavých, od niektorých z tých, ktorí pripravili predchádzajúce opatrenia, od niektorých z tých, ktorí sa na nich podieľali, zohrali vedúcu úlohu, vyvolali komplikácie v bilaterálnych vzťahoch, ktorí poukazujú na to, že ich zvrátenie si vyžiada čas a prácu. Museli by sme sa na to spýtať aj nasledujúcej americkej administratívy.
Domnievam sa však, že bude veľmi dôležité zvážiť, že nech sa v budúcnosti v súvislosti s týmito opatreniami stane čokoľvek, ide o dôležitú udalosť, ktorá obletela svet a v priebehu niekoľkých hodín získala veľmi širokú medzinárodnú podporu. Sme približne 24 hodín po hlavných oznámeniach oboch vlád. Vyvolalo to medzinárodné uznanie a solidaritu, vnútornú diskusiu v Spojených štátoch v rámci strašnej politickej polarizácie, ktorá v tejto krajine existuje, ale aj významnú podporu zo strany občanov, organizácií a inštitúcií USA. A na Kube ju privítali naši občania s nádejou, že by mohla otvoriť cestu k zlepšeniu bilaterálnych vzťahov, s plným vedomím, že v budúcnosti budeme musieť posudzovať jej praktické výsledky, a s plným vedomím, že by sme si nemali robiť žiadne ilúzie ani mať prehnané očakávania.
Pozrime sa na hodnotu opatrení. Priniesol som so sebou príslušné texty.
Navrhoval by som, aby si ľudia, ktorí majú záujem o túto záležitosť, prečítali nielen vyhlásenia Minrexu a vyhlásenie Bieleho domu, ale aby si prečítali právne dokumenty podpísané vládou, podpísané vlastnoručne prezidentom Spojených štátov amerických.
Jedným z nich je osvedčenie o zrušení označenia Kuby za štát sponzorujúci terorizmus. Tento jednostranný a svojvoľný zoznam už postrádal akúkoľvek medzinárodnú dôveryhodnosť alebo prestíž, ale jeho praktické účinky, najmä vo finančnom sektore, sú mimoriadne a sám o sebe spôsobuje značné hospodárske škody a mimoriadne humanitárne škody.
Zahraničná politika je vždy štátnou politikou. Predpokladá sa, že existuje zodpovednosť štátov, ktorá by nemala podliehať vrtochom vlád, a už vôbec nie vrtochom domácej politiky, volebnej súťaže alebo šikany. Ak prezident Spojených štátov amerických prostredníctvom medzirezortného procesu, na ktorom sa podieľa celá vláda USA, jej spravodajská komunita, desiatky inštitúcií, potvrdí, že Kuba nie je štátnym sponzorom terorizmu, má to význam. Ak potvrdí, že vláda USA nemá najmenší dôkaz o tom, že by Kuba bola v poslednom období zapojená do teroristických činov alebo obvinená z účasti na nich. Ak uzná, že kubánska vláda zastáva postoj konfrontácie s terorizmom vo všetkých jeho formách, prejavoch a motiváciách, ktorý medzinárodné spoločenstvo uznáva a ktorý Kuba pred ním pravidelne opakuje.
Toto má podľa mňa veľký význam. Má to zaujímavý precedens, ktorý sa datuje od mája 2024, čo bolo vyhlásenie ministra zahraničných vecí Blinkena na vypočutí v Snemovni reprezentantov, keď bola Kuba vyňatá z toho ďalšieho menej dôležitého, menej známeho zoznamu krajín, ktoré plne nespolupracujú s údajným protiteroristickým úsilím vlády Spojených štátov. A počas tohto vypočúvania, na ktorom minister Blinken povedal, že okolnosti sa zmenili, sa doňho hystericky a neúctivo pustila jedna kongresmanka, ktorá vyvrátila všetky zámienky, ktoré predchádzajúca administratíva použila na to, aby Kubu opäť zaradila na tento zoznam.
Všetky zámienky, spojenie Kuby s terorizmom, ďalšia iného charakteru alebo prítomnosť údajných teroristov na Kube.
No mohlo by sa stať, že by sa to mohlo zvrátiť. Ak by sa to stalo, bolo by ťažké to vysvetliť.
Kuba bola na tento zoznam zaradená svojvoľne, nemotivovane. Potom, v roku 2015, osvedčením veľmi podobným tomuto, to prezident Spojených štátov zvrátil a opäť vážne a definitívne uistil o tom, čo teraz prezident Biden opäť potvrdzuje.
No ak by prišiel ďalší prezident, ten nasledujúci alebo ten po ňom, a zaradil by Kubu späť na zoznam, je potrebné si položiť otázku, aké by boli dôvody.
Čo by na to povedali americké vládne agentúry, orgány činné v trestnom konaní? Kde by bola dôveryhodnosť vlády USA?
Vyzeralo by to ako neporiadok. Na Kube by tomu hovorili zmätok.
To znamená, že jeden prezident vznesie obvinenia jedného druhu, ďalší ich poprie a zmení, príde ďalší a vznesie ich znova, a potom príde ďalší a znova ich zopakuje.
Zdá sa mi, že jedným z dôsledkov rozhodnutia prezidenta Bidena, ktoré považujeme za vážne a dôležité rozhodnutie správnym smerom, ale veľmi obmedzené a veľmi neskoré, je, že zoznam krajín sponzorujúcich terorizmus bol zrušený. Už neexistuje. Nikto mu už nebude môcť veriť, pretože je to absolútne, hmatateľné potvrdenie toho, že tento zoznam nie je určený na boj proti pohrome terorizmu, ale je len nástrojom, vulgárnym nástrojom politického nátlaku voči suverénnym štátom.
Bolo to poznanie pravdy.
Kuba nikdy nemala byť zaradená na tento zoznam, a už vôbec nie kvôli tomu, že je obeťou štátneho terorizmu zo strany Spojených štátov, alebo kvôli tomu, že je dodnes obeťou teroristických činov organizovaných, financovaných a tolerovaných z územia USA. Nezabúdajme na niektoré z tých nedávnych, na podnecovanie násilných činov, ktoré možno vidieť na sieťach - videl som to dnes ráno a videl som to aj včera - a podnecovatelia to vykonávajú z územia USA.
Terorista, ktorý strieľal na kubánske veľvyslanectvo vo Washingtone, bol prepustený. Príkladov je mnoho a nezabúdame ani na 3 478 mŕtvych a 2 099 zdravotne postihnutých osôb, ktoré sú dôsledkom štátneho terorizmu USA.
Čokoľvek sa s týmto zoznamom stane v budúcnosti, môže len potvrdiť naše tvrdenia.
Po druhé, bude veľmi ťažké zachovať donucovacie opatrenia, ktoré vyplývajú z tohto zoznamu. Obmedzuje prístup k finančným inštitúciám a službám v ktorejkoľvek krajine.
Ako bude môcť vláda USA po tomto rozhodnutí prezidenta Bidena v budúcnosti uvaliť sankcie na banku alebo krajinu, ktorá má finančné vzťahy s Kubou?
Ako budú po tomto potvrdení sťažené vklady, platby, transakcie, úvery, akýkoľvek pohyb aktív s akoukoľvek menou mimo Spojených štátov?
Ako bude možné zastrašiť alebo zabrániť zahraničným spoločnostiam obchodovať s Kubou?
Zahraničné spoločnosti, ktoré pozastavili svoje vzťahy s Kubou, bankové inštitúcie, ktoré tak urobili pod nátlakom tohto zoznamu, by v žiadnom prípade nesúhlasili s obnovením tejto politiky.
Vplyv tohto zoznamu na dovoz vstupov, výrobkov, ktoré sú pre našich ľudí a pre fungovanie nášho hospodárstva nevyhnutne potrebné, je veľmi dôležitý.
Kto bude schopný vysvetliť kubánskej rodine, ak by sa to v budúcnosti nejakým spôsobom zvrátilo, že existuje ospravedlnenie pre prijatie opatrení, ktoré vyplývajú z tejto svojvôle a ktoré priamo škodia ľuďom? Pretože cieľom blokády ako celku, a najmä tohto zoznamu, je poškodiť kubánsku rodinu.
Od tohto zoznamu sa odvíja aj hrozba, nátlak, zákaz pre európskych občanov a občanov iných krajín používať elektronický vízový systém USA. Ak by sa v budúcnosti s týmto zoznamom niečo stalo, okrem toho, že sa naň zabudne, bude môcť niekto požadovať, aby niektorá európska vláda nechránila svojich občanov pred takouto svojvôľou? Bude môcť niekto vysvetliť Európanovi, že nemôže cestovať na Kubu, pretože Kuba je opäť na zozname, ktorý prezident Spojených štátov vyhlásil za neopodstatnený?
Zdá sa mi teda, že tieto skutočnosti sú veľmi dôležité, trvalé a sú definitívne.
Politický, etický a dokonca aj právny dosah odhodlania prezidenta Bidena neprekoná žiadna akcia, akokoľvek svojvoľná, extrémna, nečestná alebo podvodná, zo strany budúcej administratívy USA.
Druhým opatrením je výnimka z uplatňovania hlavy III Helms-Burtonovej smernice. Teda zákon, ktorého cieľom je zastrašiť tretie strany, a to nielen s cieľom pripraviť pôdu na zničenie ústavného poriadku na Kube atď., ale aj zastrašiť tretie strany prostredníctvom prudkého extrateritoriálneho uplatňovania.
Zákon obsahuje svojvôľu a brutálne porušenie medzinárodného práva, ktoré spočíva v tom, že na amerických súdoch sa súdia osoby, subjekty, spoločnosti z tretích krajín alebo kubánske spoločnosti za ich hospodárske väzby s Kubou mimo jurisdikcie USA alebo bez akéhokoľvek vzťahu k Spojeným štátom americkým. Všetci prezidenti USA podpísali tzv. výnimku alebo oslobodenie od tohto zoznamu. Dokonca aj novozvolený prezident Spojených štátov tak urobil v prvej časti svojho funkčného obdobia.
Má to teda skutočne dôležitý vplyv na americké súdy. Mám na mysli americké súdy, Najvyšší súd USA, ktorý vydal rozhodnutia, v ktorých považuje znárodnenie za oprávnené, spomeňte si napríklad na prípad Sabatino. Americké súdy dovolia, aby bola ich dôveryhodnosť poškodená, pretože niekto im teraz umožňuje páchať protiústavné a nezákonné činy z hľadiska medzinárodného práva a práva USA ako celku, pretože odmietajú urobiť jedinú slušnú a elementárnu vec, ktorou je pokračovať v podpisovaní tejto výnimky, aby nedošlo k tomuto veľmi vážnemu porušeniu práva.
Takže tento účinok je dôležitý, je trvalý, je hmatateľný, je to opätovné uznanie, že to, čo sa urobilo, bolo nezákonné a svojvoľné.
To má však veľmi škodlivý vplyv nielen na medzinárodné právo, ale aj na tok kapitálových investícií na Kubu, prístup k technológiám a trhom.
Hrozba je však namierená proti zahraničným zvrchovanostiam, proti zahraničným spoločnostiam, proti zahraničným vládam. Takže ktorá mocná spoločnosť, ktorá zahraničná vláda dovolí, aby jej národné záujmy, jej hospodárske záujmy, záujmy jej spoločností, jej podnikateľov alebo jej občanov boli ovplyvnené rozmarnými rozhodnutiami, ktoré prichádzajú a odchádzajú? Mnohé zahraničné vlády majú proti takejto svojvôli protischránkové právne predpisy.
Bolo by nepredstaviteľné, že by tieto vlády, ktoré čelia opakovanej svojvôli, nepoužili tieto právne predpisy. Tretie rozhodnutie prezidenta Spojených štátov amerických, nuž, to druhé je kratšie, mám ho tu, je to odsek, ale je to odsek veľmi zaujímavý. A to tretie je dlhšie. Toto sú adresáti.
Teda, je to smernica, dáva príkazy takmer celej vláde Spojených štátov amerických. A toto memorandum, Memorandum prezidenta Spojených štátov o národnej bezpečnosti č. 5, bolo zrušené. Neexistuje. Podľa tohto dokumentu, ktorý tu mám a na ktorom je podpis prezidenta Bidena, je neplatné. A v rámci tohto memoranda bolo zrušené aj jedno zo zverstiev blokády Kuby, ktorým je takzvaný zoznam obmedzených subjektov z roku 2017. Rozmarný, svojvoľný, absurdný. V niektorých prípadoch sa týka verejných subjektov aj služieb súkromného sektora v našej krajine. Kuriózne sa zdá, že ide o zoznam, ktorý vymysleli niektorí ľudia, ktorí by sa mohli budúci týždeň vrátiť do vlády USA. Existujú zábavné verzie toho, ako to urobili pri kávičke a prostredníctvom internetu.
Takže cieľom tohto súboru opatrení, týchto opatrení, ktoré ponechávajú bez účinku prezidentské rozhodnutie, tri prezidentské rozhodnutia o nátlaku na kubánske obchodné a bankové inštitúcie, by sme mali dúfať, že sa to nejakým spôsobom odrazí v regulačnom a praktickom konaní.
To je tiež, a stačilo by si prečítať komuniké Bieleho domu, ktoré tu mám tiež. V komuniké Bieleho domu sa uznáva vplyv týchto opatrení na kubánsky ľud, na kubánskych občanov, na kubánske rodiny. Uznáva, že spôsobujú humanitárnu škodu, a odmieta tvrdenie, že ide o opatrenia zamerané na ochranu kubánskeho ľudu, na jeho posilnenie, na zmiernenie jeho ťažkostí a že škodia len vláde alebo vládnym úradníkom.
Ak sa pozriete na digitálne siete, zistíte, že kubánsky národ prijal tieto správy, tieto rozhodnutia americkej vlády, a uznal, že sú pozitívne, hoci sú obmedzené a oneskorené, a tiež múdro a realisticky uznal, že by sa mohli zvrátiť. Prečo teraz ľudia, prečo naši robotníci, študenti, umelci, športovci, mladí ľudia, všetky vrstvy kubánskej spoločnosti prejavujú v spoločenskej diskusii veľmi veľký záujem o tieto opatrenia, zdieľajú nádej a zúčastňujú sa na diskusii na základe otázok, ktoré som spomenul? Pretože si uvedomujú, že tieto opatrenia majú priamy vplyv na život každého z nich, pretože si uvedomujú ich dosah a pretože vedia, že ak sa od týchto opatrení nakoniec upustí, budú mať priaznivý vplyv na život ľudí, na kubánske rodiny.
V týchto dňoch sledujem pojednávania o nominácii alebo vymenovaní do budúcej vlády Spojených štátov. Pozrel som si ich, pretože pravda je taká, že sú veľmi dlhé, a musíte uznať, že sú veľmi zaujímavé. Spomeňte si na filmy pre dospelých, čo na Kube nazývajú "Sobotňajšie večerné filmy", bez jazyka pre dospelých, sexu, násilia, drog, alkoholu, korupcie, čo sú mnohé z tém, ktoré sa na týchto vypočutiach nezvyčajne vyskytujú. No nikto z nich ešte stále nie je vo funkcii. Ak by boli v úrade, no, budeme sa musieť vyrovnať s touto skutočnosťou. Musím však zopakovať, že naši ľudia, naša vláda, budú vytrvalo odsudzovať blokádu.
Správnym krokom je pokračovať v rušení prvkov blokády. Jediným správnym krokom je zrušiť blokádu ako celok, aby Kubánci mohli žiť v mieri. Rovnako ako budeme s plnou silou a odhodlaním brániť našu nezávislosť a zvrchovanosť pred akýmkoľvek zásahom. Rovnako ako budeme brániť dodržiavanie našej ústavy a uplatňovanie našich zákonov; rovnako ako budeme chrániť národnú bezpečnosť, vnútorný poriadok a bezpečnosť občanov; budeme pripravení udržiavať, a znovu opakujem, sme pripravení kedykoľvek obnoviť seriózny, zodpovedný dialóg založený na medzinárodnom práve, zvrchovanej rovnosti, vzájomnom prospechu oboch národov, vzájomnom rešpekte bez zasahovania do našich vnútorných záležitostí.
Veľmi pekne vám ďakujem za Váš čas a za Vašu prítomnosť.
(EmbaCubaEslovaquia-Cubaminrex)